Príbeh obrazu bojovníka/bojovníčky

Priatelia, sľúbil som vám Príbeh. Spolu sme ho načali pred tromi v roku 2020 na mojom blogu na fcb. Prišiel čas ho pre vás a opäť spolu s vami dorozprávať. Alebo aspoň sa v ňom opäť posunúť ďalej 🙂 Lebo Život odhaľuje o nás o sebe nové a ešte prekvapujúcejšie “famóznosti”. Takže o čom je tento obraz Bojovníka /bojovníčky s kvetom v ruke a mečom na chrbte?

Môj vtedajší zámer podať vám dostatočnú hĺbku pointy – prečo som ho dal nakresliť práve takto – ma zaviedol na dobrodružstvo, s ktorým sa s vami konečne môžem podeliť. A keďže to má byť Príbeh, tak ho načnem rozprávkovo. 🙂

Inu, po troch rokoch, mnohých dolinách, kopcoch, jaskyniach, vzletoch i pádoch, nabitej “držke” (papuli), pribratých kilách, novom meči a starej dobrej neutíchajúcej  zvedavosti mám odvahu pokračovať.

Keď som vám ho ukázal prvý raz, rozprúdila sa slušná debata o tom, čo pre koho z vás symbolizuje, čo ste tam vtedy videli. Keď sa mi podarí vo fcb histórii nájsť link na vtedajšiu debatu, pridám ho do komentov.

Sľúbil som, že sa k nemu vyjadrím po vašich komentoch, aby som neovplyvňoval vaše vnímanie. A potom som bol ticho a dvanásti mesiačikovia si spravili 3x kompletnú párty. Prečo je to opakovanie času dôležité? Nie, je priam veľmi dôležité.

Prečo?

Lebo všetko potrebuje svoj čas. Ak vínu nedáme dosť času, je z neho iba burčiak a keď ani tomu… kyslá voda.

Teraz vám môžem naliať “vína” (nealkoholici podľa preferencie) o hĺbke pokladov ktorú som vtedy cítil, ale nevedel úplne uchopiť. Ako také svrbenie niekde na okraji vedomia, keď cítime že “ ááá niečoó eštéé čosi…”.

Veľryba otvorila papulu, zožrala ma a vysadila na novom brehu. Celkom láskavo, vlastne keby som “jej” to dovolil, bolo by to ešte láskavejšie. Išla ma učiť o nehe. O Zraniteľnosti ukotvenej v Sile. Takto mi začal ponor do seba, kedy som absolvoval jeden polročný a jeden ročný výcvik s Hanbou u Davida Bedricka. V tom období troch rokov vznikli aj Dračie karty, najprv ako pomôcka pre mňa a neskôr i pre vás.

Zhmotnenie snov/darov do každodenného života je ako pôrod. A z tohoto uhla pohľadu môžeme byť tehotní aj my muži. My všetci bez ohľadu na gender môžeme byť tehotní svojimi darmi a inšpiráciami.

Táto veta ma veľmi išpirovala: “Your Journey is Your Gift to the World” = Tvoja Cesta je Tvoj Dar pre Svet.

Pamätáte sa na Dračiu kartu: “O čom je Tvoj skutočný hlad?” A práve môj skutočný hlad – longing – je o zdieľaní mojich a vašich darov a života. Keďže v každej poriadnej rozprávke sú i temné, strašidelné, mlžné a strigônske sily, nechýbajú ani tu. Tie zahaľujú, potláčajú, robia nevidenými či nepočutými či ťažko uchopiteľnými práve naše dary. Tie sily bežne voláme nenávisť, žiarlivosť, neúcta, nezáujem, násilie či klam. A existuje pre ne ešte jedno slovo – hanba či zahanbenie.

Nie nadarmo sa hovorí, že svet a život žijeme podľa toho, v čo veríme. Nielen o svete, ale hlavne čo veríme o sebe. Či sme dostatoční alebo nie. Toto kúzlo/kliatba spôsobuje, že veríme, že je niečo s nami v neporiadku. Dokonca že my sami sme v neporiadku, nedostatoční alebo príliš. A keď niečomu takému veríme – hovorím o hlbokom podvedomí, nie vrchnej časti vedomia – sme schopní spraviť desivé veci, aby sme boli “normálni, v poriadku, dobrí či pekní”.

Aby sme sa presekali cez tieto kliatby a nechali zažiariť naše dary, potrebujeme ostrý meč (odvahu a spojenie so svojimi pôvodnými inštinktmi) a nežnú vnímajúcu ruku (srdce). Je to skoro divná kombinácia slov: Nežný Samuraj / Samurajka.

A tak sa v Príbehu dostávame k popisu obrázka.

Samuraj niekomu slúžil, mal svojho “pána”. Niečo čo bolo väčšie, jeho presahujúce. V našom Príbehu “to” nazvime Život, TAO, Boh, Príroda, Realita, Alláh, Wacantanka – ako potrebujete.

To predstavuje jeho klobúk/čiapka. Predstavuje Hrot jeho “stredovej osi” spájajúcej Zem s Vesmírom cez jeho Telo. Predstavuje prepojenie Horného sveta, Stredného sveta (viditeľný pozemský svet: ľudia, zvieratá…) a Dolného sveta (sandály na boso).

Čierna a biela predstavuje napr. Princíp Jinu a Jangu, Svetla a Tmy, Aktivity a Oddychu. Všetkého vedomého a nevedomého v našich životoch. Z pohľadu rozprávkovej kliatby ale hlavne to, čo je v našich tieňoch – naše skutočné potreby. Skutočný hlad a smäd po našej verzii Života = Bytia.

Na to aby sme mohli žiť seba, potrebujeme vedieť nastaviť hranice. Povedať nie aby sme mohli byť jasní a pevní v tom, kde máme áno.

Ako povedala jedna žena: “Nemôžeme byť tak trochu tehotní. Buď sme alebo nie sme.” V tomto duchu slová ako: možno, asi, neviem, zrejme… predstavujú nebezpečie nevypovedaného NIE. Strachu sa rozhodnúť, byť jasný. Oddeliť z našeho života to, čo nám už neprospieva, neslúži, zraňuje. Preto viera a každodenné skúsenosti, že smieme nastaviť hranice tak, ako to naozaj máme, tvorí základ sebaúcty, sebahodnoty a poriadku.

Kedysi som si myslel, že nastavenie hraníc ako je zdvihnutie ruky dlaňou voči niekomu a pevný postoj, predstavuje iba oddelenie. A z toho máme väčšina primárny strach. Zo samoty, nepatrenia niekam, vylúčenia. ALE naučil som sa niečo iné. Je to SÚČASNE ponuka na stretnutie v pravej/pravdivej vzdialenosti.

Vyskúšajte si to ak chcete. Nastavte vystretú ruku s dlaňou voči niečomu alebo niekomu. Vnímajte, že chrbát dlane predstavuje ohraničenie vašeho osobného priestoru a dlaň zónu, kde je kontakt povolený. Pohybom dlane smerom k telu a od tela nastavujeme blízkosť a vzdialenosť s rôznymi ľuďmi podľa potreby. A tak vieme byť v kontakte s druhými, i keď by to pre tú časť nás, ktorá sa bojí odmietnutia či samoty, na prvý pohľad mohlo byť nepríjemné či desivé. Ale tu sa skrýva pravé stretnutie sa so sebou a druhými. Vtedy za seba a blízkosť preberáme skutočnú zodpovednosť.

Lebo sa deje veľa nepravdivých podaní ruky, objatí, bozkávaní či sexu. A niekde sa to v nás ukladá.

Meč na chrbte Samuraja/Samurajky (lebo to môže byť ona aj on) predstavuje schopnosť sa ochrániť, vedomé narábanie so svojimi zbraňami. Jednak je to fyzická sila, schopnosť stáť na vlastných nohách aj v psychickom a spirituálnom kontexte. Viera cez skúsenosti, že Pravdivosť je Cesta podporujúca Život a že sme odhodlaní rozseknúť gordické uzly sebaklamu či keď sme klamaní (vedome či nevedome) ostatnými.

Často je najťažšie nastaviť hranice práve najbližším. Lebo si hovoríme napr. „veď ho/ju/ich mám rád, oni to myslia dobre, preto to vydržím“. Veď je to moja rodina, muž/žena, dieťa, učiteľ, lektor, tréner/ka a pod. Sme naučení spochybňovať a potláčať prvotné inštinkty (“Gut feelings”) podobne ako ich/nás zahanbovali iní počas našeho dospievania.

Alebo nastaviť hranice sami sebe, keď sme kritickí či sebaničiaci, dávajúci sa „dole“. Keď si hádžeme polená pod nohy. Ehm, alebo niekomu inému 🙂 

Napriek tomu sa učíme ísť v Živote s vierou v to najlepšie – to predstavuje ruža v jeho/jej ruke. Prichádzam s úctou, s aspoň snahou, keď už nie prirodzeným nastavením vnímať krásu seba, druhého človeka a Života okolo seba.

Kvet predstavuje aj nehu. Ja som sa ako bojovník potreboval (a stále potrebujem) učiť o nehe k sebe. Forma nehy môže byť, ako ju poznáme z kín a spoločenskej predstavy – objímajúca, podporujúca, zaujímajúca sa. A môže byť a potrebuje byť súčasne nastavujúca hranice, keď by niekto chcel môj kvet zobrať do hrsti a pokrčiť ho, zničiť ho.

Môj, Tvoj, váš kvet má svoju prirodzenú krásu, vôňu po ktorej ho (nás) je cítiť. Mnohí neznášajú vôňu svojho potu, v podpazuší alebo v spoďároch. Odporúčam v tejto vôni/pachu nájsť podobne ako v parfémoch “to”. Jadro, srdce svojej vône. Aj o tom by mohlo byť rozprávkové oslobodenie od kliatieb. Že si dovolíme nájsť svoje jadro, vôňu, ktorou nás obdarovala Matka Zem a Život, aby sme ňou voňali.

Hlboko v sebe milovať ten kvet, krík, strom, ktorým prirodzene sme. Ak sme ruža, milovať sa ako ruža, a nie sa nenávidieť či trápiť, že nie sme sedmokráska a pod.

Ale dostať sa k svojej vôni, jadru, svojmu smeru a štýlu v Živote je veľmi “samurajské”, potrebujeme na to odvahu Draka/Dračice. Aby sme si opäť a znova každodenne dovoľovali zraniteľnosť ukotvenú v sile. 

Vziať si spät svoju Moc.
Pre niekeoho je to práve teraz dovoliť si viacej nehy, pre iných bojovnosti či dopriania si oddychu či disciplíny nezastavovať a kráčať svoju cestu (“walk your path”). A viete čo? Nedá sa to zistiť myslením. Zisťujeme to cez telo.

Cez telovú prácu a načúvanie Zemi cez telo (“earth based psychology”). Zem nám ukazuje, kde je naše pravé miesto. Zem nás cez naše naladenie sa na ňu Zdrojuje a navibrováva na tón / naše tempo, ktoré podporuje život a udržiava zdravie.

Preto je potrebná neha aj sila, schopnosť tvoriť aj ničiť / ukončovať staré.

Viete, že starí bojovníci mimo boja vedeli aj hrať na hudobný nástroj, kresliť, tancovať, ušiť si oblečenie, študovali “válku” aby “pochopili” Život?

A táto komplexita, ktorá je vypovedateľná je to, do čoho vás pozývam. Cez spojenie bojových umení, práce s hanbou, procesovou prácou, hudbou a šamanskou hravosťou pozitívneho zbláznenia sa.

Môžete objavovať seba tak ako to pre vás bude pravé.

Napríklad návštevou nášho webu a akcií, ktoré pre vás pripravujeme.

S úctou a láskou k vám a k tomu, čo nás všetkých vedie

Elias Sundancer Bohunický