„Bodnutie škorpióna“ – príbeh zo sprevádzania na Sahare

Je rok 2017 a mám tú česť spolusprevádzať skupinu pútnikov na púšti. Sme tam na dva týždne. Chodíme Saharou a pomáham im spoznávať pravdy o sebe.

Jedného dňa si všímam akési moje čudné predstavy. Predstavujem si, že ma ide bodnúť škorpión!
Keď sa druhý krát pristihol pri tom, že o tom „snívam“, môj vnútorný šaman mi povedal:
„Hej, hej, kámo, privolávaš si tu niečo naozaj zaujímavé. Sleduj, o čom to je.“

Aby mi nebolo dosť, tak som sa sediac kdesi uprostred piesočných dún a presúvajúceho sa piesku, opäť zasníval, ako ku mne cupitá škorpión. Riadny kúsok, výstavný, mocný, hrdý, riadne uzemnený na svojich nohách. Veľmi priamy a jasný vo svojom pohybe s chvostom.
Rozhodol som sa v tom byť vedomý a zvedavý, a v duchu Proces-orientovanej práce som nechal tú predstavu pokračovať.

A tak v mojej predstave naozaj prišiel a bodol ma. Bez akejkoľvek emócie, úplne vecne.

Na počudovanie zisťujem, že sa toho nebojím, dokonca mi to robí dobre, keď cítim, ako mi jeho jed preniká do tela.
A preniká ešte hlbšie, do mojich žíl. Je to zvláštny, hrejivý pocit, dobré pálivé teplo. Ako šamanská medicína, uvoľňuje ma a rozostruje sa mi videnie.

Uvoľňujem sa do toho. Kdesi v sebe viem, že už nikdy nebudem rovnaký. Že časť toho jedu, jeho esencie,
mi bude už navždy kolovať v krvi, tele a vedomí. Vtedy môj vnútorný šaman vraví:
„Dobre, to bola prvá brána. Teraz sa ním staň, staň sa škoriónom!“

Páči sa mi pocit, že aj ja mám ten pevný, uzemnený postoj a dohora zdvihnutý chvost, nabitý a naplnený mocnou silou. Tešiac sa, že ju môžem uvoľniť. Vlastne zisťujem, že už na to čakám veľmi dlho. Iba som roky sťahoval chvost. A súčasne, pri predstave, ako veľmi chcem a potrebujem uvoľniť tento svoj jed do sveta okolo mňa, aby prenikol do srdca a tiel ľudí a bol ich súčasťou, cítim strach.

Som podozrievavý k sebe samému, prečo to chcem? Čo je za tým? Chcem iba preniesť niečo svoje tieňové na druhých? Spomaľujem ten pohyb a obraz. Úplne pomaličky si preciťujem, ako vnáram žihadlo.
Panva a srdce sa mi trasú vzrušením a radosťou, ktorá iba čaká na uvoľnenie.
Povolenie, že smie. Ešte ho brzdím. Pri predstave, že idem slastne uvoľniť jed, cítim strach.
Je to ako dovoliť si sex so svetom naplno, uvoľniť sa do sveta.

Odovzdám sa tomu, nechám prúdiť to, čo v sebe mám? Uvoľniť sa v sebe životu a s druhými? Čo keď ma opäť vysmejú, zahanbia a zrania? Čo keď ja budem chcieť opäť na oplátku zraniť ich?

Je to pre mňa bytostne dôležité a pravdivé. Priniesť svoj pohľad na život. Lebo viem, že to má potenciál navždy zmeniť úpne každého. Keď prijmú tento jed, už nebude cesty späť. Bod, z ktorého niet návratu.
U niekoho pomaly, postupne. U niekoho rýchlo.

Ale u každého nekompromisne vedie k prevzatiu zodpovednosti.
Za svet, ktorý si tvoríme, za hĺbku pravdy a radosti, ktorú si dovolíme. Uvedomujem si, že súčasťou žitia mojej radosti je dovoliť si darovať niečo z môjho jedu iným ľuďom a spoločenstvám.
Vpustím opatrne jednu kvapku. Potom druhú. Odvažujem sa stále viac!

Hovoriť, ukazovať, zdieľať.

A vďaka tomu si uvedomujem, že ten jed je jedom na manipulácie vo svete, medicínou na hry o obetiach a páchateľoch. Na hry čo hráme so sebou a inými. Niekomu môžem predať iba kvapku, iný si vypýta viac.
V jednom kruhu môžem iba trošku, v inom si zoberú všetko a budú chcieť i na budúce.

To, čo som najprv považoval za jed, vnímam zrazu ako medicínu.
Na tajomstvá, depresiu, smútok, zamrznutú sexualitu a intimitu.
Na rozšírenie toho, čo znamená byť mužom alebo ženou.
Plnšie človekom.

A viem, že Ja potrebujem medicínu druhých ľudí, mojich učiteľov a mentorov, blízkych i vzdialených,
že ma učia a budú učiť i moji klienti. Že sme všetci učitelia všetkých. S týmto poznaním si konečne dovoľujem vydýchnuť, uvoľňujem svoju panvu, vajcia a penis, a cez ne uvoľňujem i svoje srdce.
Aby zo mňa mohlo prúdiť to, čo je pravdivé.
To, čo je spojením animálneho i civilizovaného.

Hlboké áno sebe tak, ako som.

        --------

Toto sa udialo v roku 2017 počas putovania Saharou. Medicína škorpióna vo mne pôsobila 2 roky, integroval som ju do osobného života. Ale až nedávno som si ju dovolil priniesť na verejnosť.
Kde?

Na festivaloch, v skupinách a individuálnych terapiách.
Výsledkom sú moje a naše webináre, témy o tom, aby naše srdce malo gule alebo vagínu.

Aby sme boli pozorný, kedy sťahujeme chvost, či sme samci a samice alebo sa sami kastrujeme či nechávame kastrovať. Pre mňa to boli 2 roky intenzívneho alchymického procesu, varenia sa v kotle.
Výsledkom je napríklad i tento web DOJO.SK a naše spoločné akcie, výcviky a semináre, v ktorých prinášam toľko svojej medicíny, koľko si budete chcieť a vedieť zobrať.

Môžete tu spoznať SVOJU medicínu, svoju pravdu o sebe.
Nehe, sile, radosti, sexualite a intimite.

Prečo?

Buď sa skontaktujeme so svojou časťou, ktorá je schopná zabiť, a urobíme to vedome, s úctou a láskou,
alebo budeme – vedome či nevedome – zabíjať svoje pocity, potreby a svoju prirodzenosť.

Sme inteligentné zvery a keď jednu z týchto častí zahanbíme a nebudeme ju brať vážne,
respektíve, teda jej nedáme dostatočnú váhu a úctu, môže sa stať našou tieňovou časťou.

myslím, že je nám všetkým jasné, čomu dáva dnešná kultúra väčšiu cenu.
Našej racionálnej časti, bytiu v hlave a okolo hlavy.
Ale aká je cena?

P.S.: Mimochodom, počas výpravy na Sahare som stretol odvážneho a vnímavého muža, ktorý je teraz spoluzakladateľom DOJO.SK – Stanislava Valáška 🙂.

autor: Elias Bohunický