„Tak blízko a tak ďaleko, alebo čo ma naučili moje ruky a nechty“- príbeh z kuchyne Telovej múdrosti

Predslov:

Tento proces sa odohral pár rokov dozadu, ešte v čase, keď Elias sprevádzal výlučne mňa. Dnes, keď sa náš status zmenil na partnerov, sa sprevádzame navzájom.

Bolo zaujímavé čítať tento text po rokoch. Dokonca som zabudla, že som ho napísala ja! Začala som ho čítať v rámci korekcie textov na webe a až v treťom odstavci som si spomenula, že to bol môj proces.

Zostala som z toho dojatá, potešená a aj veľmi hrdá na seba. Na svoju odvahu, disciplínu a precíznosť, s ktorou sa zaoberám Životom v sebe.

Prajem inšpiratívne čítanie.

Eva Mamrillová

Prekvapilo ma, keď som zistila, že ten stav, čo cítim, je ako byť tehotná. Sedela som na mäkkom koberci v tureckom sede s rukou na bruchu. Pred chvíľou som Eliasovi hovorila o tom, ako mi je smutno za stavom úprimnosti a intimity, ktoré som cítila pred časom v jednom rituáli. Nádherný stav spojenia sa so sebou, bez konceptov o tom, kto som alebo aká by som mala byť podľa sveta a môjho ega. Len čistota toho, kým naozaj som a tiež jasné a úprimné videnie reality. Existuje spôsob, ako takýto stav dosiahnuť aj v bežnom dni?

Keď sa zahľadím do svojho brucha, najskôr vidím… vesmír. Nekonečno, tmu a ticho. Krásu. Neskôr sa objaví obraz dieťaťa. Schúleného v oceáne Vesmíra. Je mu dobre a ňuňkavo. Moje Telo sa začne jemne pohybovať v rytme pulzácie, ktorá prestupuje Vesmírom a hojdá to Dieťa, s ktorým som tehotná. Som to ja sama. Predtým, ako som vstúpila do aktuálneho Tela.

Ilúzia. To je slovo, ktoré sa vynára z hĺbky Vesmíru o tom, čím som teraz. Moje Telo a pojem mňa je len ilúzia. Pravá podstata je v tom dieťati plávajúceho vo Vesmíre. Prsty mi zrazu zablúdia na pery. Cítim, že je to dôležitý pohyb a Elias ma v tom plne podporí. Dotýkam sa prstami svojich pier a druhá ruka je stále na bruchu. Zasmejem sa, keď zistím, že ten dotyk znamená “Milujem sa sama so sebou”. Pohyb je plný zmyselnosti a ďalej ho rozvíjam, dotýkam sa tváre, hlavy, vlasy, krku, ramien a rúk, hrudníka, brucha, celého Tela. Najviac času strávim na stehnách. Môj vlastný dotyk ma vyživuje zvnútra. Je to akoby som vo svojom vnútri objavila tajnú studňu s výživnou šťavou, ktorú teraz naťahujem do Tela. Zrazu nastane ticho. Len som. Trvá to hádam aj pol hodinu.

Len sedím, v tichu. Elias asi zaspal. Po dlhej chvíli otvorím oči, Elias tiež. Ťahám si Dračiu kartu. V ruke držím číslo 43 a stojí na nej: “Čo chcú robiť tvoje nechty na rukách? Nechaj rozvinúť ich pohyb, všímaj si, čo ti ukazujú a hovoria.” Čože? Hlúpejšiu kartu som si nemohla vybrať, je moja prvá reakcia.

Ale som u Eliasa a tam je všetko dovolené a všetko má svoj zmysel a miesto. Začínam svoju pozornosť smerovať do nechtov a moje prsty sa začnú hýbať. Potom aj ruky, chrbtica a zvyšok Tela. Moje nechty na rukách dali do pohybu celé Telo, neskutočné! Zrazu vnímam, že nechty jednej ruky sa chcú dotýkať nechtov druhej ruky. Urobím to. Moje nechty sa vzájomne ňuňkajú, milujú. Je to veľmi zvláštny a nový pocit. Smejem sa a zároveň to beriem smrteľne vážne. Zastavím sa. Elias ma celý čas pozoruje a podporuje. Občas položí otázku, či nasmeruje proces. Cítim sa intímne a úprimne sama so sebou. Robím presne to, čo mi ukazuje moje Telo. Z Tela sa vynoria staré známe slová: “Tak blízko a tak ďaleko.”

Presne ako nechty jednej ruky a druhej ruky sú si tak blízke, no málokedy sa naozaj stretnú. Rovnako máme svoje Telo tak blízko a sme od neho tak vzdialení! Hlava rozkazuje Telu ako má vyzerať, ako sa má hýbať, čo je estetické a čo nie, čo je dovolené a čo nie a pritom, Duša sa vteľuje, aby sa učila od Tela.

Telo je učiteľ, Duša je žiak. Je to pre mňa ohromujúce zistenie. Telo učí Dušu. Telo je prostriedok, ktorým to Vesmírne Dieťa (Duša) zažíva, preciťuje a spoznáva. Zrazu chápem, že Život znamená vtelenie sa Duše do Tela a tiež proces, v ktorom toto vtelenie na Zemi trvá. Telo učí Dušu o zážitkoch, o pocitoch, o slasti a o pôžitku. O strachu a hneve, o smútku a radosti, o vzrušení a extáze, o priestore a bezpečí, o bolesti, o únave a vyčerpaní, o teple a chlade, o plnosti a prázdnote, o dostatku a nedostatku, o intimite a blízkosti, o samote a opustení, o prijatí a odmietnutí, o strate a nájdení, o utrpení a smrti. O Živote. 

Uvedomím si, že moje Telo mnohokrát túži po veľmi špecifickom pocite. Je to práve ten ňuňkavý, milostný a zmysluplný pocit, ktorý prišiel, keď som dovolila nechtom hýbať sa tak, ako chcú. Doteraz som si ho vedela vysvetliť len veľmi primitívne, ako chuť na dobré jedlo, víno, film alebo sex. Nič z toho však tento špecifický pocit neukojilo úplne. Možno len dočasne utlmilo. Teraz viem, že je to túžba Tela po naplnení sa v sebe, po zmyselnosti, intimite, milovaní sa so sebou. 

Po príchode domov si urobím kakao a pustím si pesničku, ktorá je hymnou mojich posledných dní, piano verziu Dreams od Lissie. A vyhľadám si aj slová:

Now here you go again, you say you want your freedom

Well, who am I to keep you down?

It’s only right that you should play the way you feel it

But listen carefully to the sound of your loneliness

It’s like a heartbeat drives you mad

In the stillness of remembering what you had

And what you lost, what you had and what you lost

Thunder only happens when it’s raining

Players only love you when they’re playing

Say women they will come and they will go

When the rain washes you clean, you’ll know, you will know

Now here I go again, I see the crystal visions

I keep my visions to myself

It’s only me who wants to wrap around your dreams

And have you any dreams you’d like to sell?

Dreams of loneliness…

Nejak mi to celé dáva zmysel. Stále však premýšľam nad tým, v akej konštelácii funguje Telo, Duša a Myseľ. Najskôr mi príde, že Hlava / Myseľ nám pomáha pochopiť Telo. Práve skrz rozpor, ktorý tam vzniká. Telo a Myseľ sa väčšinou nezhodujú. Presne, ako svetlo možno pochopiť len vďaka tme, Telo možno pochopiť vďaka Mysli?

Do denníka si nakreslím:

Hlava = Predstavy Telo = Realita

Užívam si svoje Telo v tanci, no stále mi to nedá. Použijem svoju overenú techniku. Na 3 kusy papiera napíšem samostatne: Telo, Myseľ a Duša. Rozložím si ich v izbe a postupne sa postavím na každý kus papiera. 

Začínam s Dušou. V momente sa mi otvoria paže, akoby do náručia. Cítim sa ľahko, ako taká zhusťujúca sa hmla, ktorá naberá kontúry. Som esencia. Tanec. Radosť. Smiech. Rozpínam sa a som nezničiteľná. Som éterická a pritom tak konkrétna a individuálna. 

Prestúpim si na papier Telo. Moje špičky začnú ďobať do zeme. Prsty rúk sa začínajú čudne hýbať. Tykadlá. Ohmatávanie sveta. Šťava. Vyťahovanie šťavy z panvy hore. Pôžitok. Zážitok. Zmyselnosť. Zmysly. Pocity. Pohyby. Jazyk. Zuby. Hryzenie. Lízanie. Žutie. Dotýkanie. Sex. 

Konečne prestúpim aj na papier Myseľ. Založím si ruky na hrudi a rozkročím sa na široko. Cítim sa ako maják alebo vojak na stráži, ktorý sa díva na Telo a Dušu zvrchu. Som namyslená Myseľ. Začínam hýbať hlavou zo strany na stranu. Po chvíli si ruky opriem o stehná a dôjde pocit: Som unavená Myseľ. Som unavená z preceňovania sa. Veď ja som iba Myseľ! Mojou úlohou je spojiť Telo a Dušu, nič viac. Toľko ľudí je na-mysle-ných, žijúcich len v Mysli. Som z toho unavená. 

Neviem, či úplne rozumiem tomu, že Myseľ spája Telo a Dušu. Jedno som však pochopila. Telo som precítila ako mystické, posvätné, úctyhodné, vznešené a dôstojné. Precítila som, že sa dokážeme sami v sebe cítiť družne a spolupatrične, dokážeme cítiť vzájomnosť a intimitu sami so sebou. Aké to bude z takéhoto stavu zažívať intimitu s druhou osobou?

Naučili sme sa svoje Telo zneužívať mnohými spôsobmi a tvárime sa, že je to v poriadku. Starostlivosť o Telo si zamieňame s jeho trýznením nezmyselnými zákrokmi, cvičením, diétami a intimitu a blízkosť zas za sex, v ktorom sa náš záujem zúžil na dve, tri miesta na Tele, ktoré nám zaručene prinesú rozkoš. Je to to isté, akoby sme z celej Zemegule navštívili len dve, tri malé ostrovčeky v šírom oceáne možností.

Telo, Duša a Myseľ sú našimi rovnocennými súčasťami. Žiadna z nich nie je dôležitejšia, ako ostatné. Jedna bez druhej nedokážu fungovať. Sú ako nerozlučné sestry. Ak začneme jednu uprednostňovať, unaví sa. Ak budeme inú zanedbávať a zneužívať, bude smutná a utrápená. A ak na tretiu úplne zabudneme, neužijeme úplne si ani jednu.

Eva Mamrillová