Uzatvorenie prihlášok bude 20.2.2024.
Upozornenie: Skupina je stavaná iba pre 14 účastníkov, momentálne ostávajú 4 voľné miesta. Ak máte /máš naozaj záujem, neváhaj.

Bojovým umeniam a sprevádzaniu mužských kruhov sa venujem viac ako 25 rokov. Prepájam ich novým spôsobom prácou v kruhu, s bodyworkom, konšteláciami, "UnShamingom" - prácou s od-hanbovaním formou na proces-orientovaného prístupu.
Roky som učil prácu s dotykom a prežitia v prírode.  Mám slušný herbár vlastných zážitkov a skúseností, výhier aj prehier.

Mám nejakú víziu pre túto skupinu - sprevádzať vás v tom, čo budete potrebovať. A najmä - dôverujem tomu väčšiemu čo nás všetkých vedie. Nazvi si to ako chceš - Život, príroda, vesmír, Boh, kolektívne vedomie či zákonitosti. Tak toto väčšie než ja, Ty a dokonca táto skupina, nás bude navigovať lepšie, než by sme to vymysleli my sami.

Čo je náplňou tohto výcviku?

• pomocou na proces-orientovaného sprevádzania kombinovaného s filozofiou "OdHanbovania - UnShamingu" a hlbších základov bojových umení (Bujutsu) pôjde o spojenie telesného cvičenia – bodyworku s dreveným mečom – bokkenom.
• filozofia meča - jeho správne držanie, rôzne techniky obrany s mečom i bez neho - seky, bodania, podmetanie, využitie rôznych pomôcok z denného života (napríklad dáždnik, vychádzková palica, vodítko na psa),
• tieňový boj s mečom - tanec živlov - dostaneme sa až ku koreňom bojového tanca a spojenia sa so samcom, ktorý je pod fasádou konceptu, ktorý nazývame "muž"
• po úvodných lekciách techniky a bezpečnosti "sparing" s drevenými mečmi (bokkenmi)

Ak hľadáš spôsoby ako: 

• vyresetovať hlavu,
• rozvinúť uvoľnenú koncentráciu cez pohybovú meditáciu,
• nájsť odpoveď na otázku, kde vo svojom živote sa potrebuješ "chopiť meča", inými slovami nastaviť hranice alebo uťať čo ťa zväzuje, alebo ti už neslúži,
• alebo naopak mať odvahu nechať meč schovaný a naučiť sa riešiť situácie bez zbrane v ruke či hlase
• nájsť hlbokú radosť prostredníctvom pohybu tela vo dvojiciach i samostatne,
• nájsť komfortný spôsob pri žití na hrane, pri spoznávaní svojich hraníc dokázať slobodne povedať áno, či nie,
• spoznať koľko ženského a mužského je pre teba potrebné prejaviť na to, aby „to fungovalo“ pri cvičení i v živote.

Harmonogram

• Raz za týždeň pravidelné stretnutia na 2,5 hodiny (teória, cvičenia, základy Tradičnej čínskej medicíny, spoločné zdieľanie), 
• raz za 2 mesiace 1 spoločný víkend,
• materiály a videá k dispozícii v online forme.

Čo so sebou

• drevený meč (bokken) a palica (prihláseným dáme presnejšie odporúčanie), pohodlné oblečenie, podložku na sedenie,  deku, písacie potreby, uzatváraciu fľašu na vodu.
• V priebehu prvého mesiaca i hudobný nástroj - ideálne dychový ako píšťalu, flautu a pod. 

A ak by ste ako skupina chceli pokračovať dlhšie než tri mesiace?

Áno, je to možné. Ak budete chcieť môžeme pokračovať dlhšie než tri mesiace. Môžeme sa o tom porozprávať na konci druhého mesiaca.

Teším sa s vami na spoločné dobrodružstvo.

Elias Bohunický

Spätné väzby / referencie od ľudí, ktorí to už vyskúšali:

Uchopenie meča, zbrane srdcom je pre mňa telesný pocit vzdania sa boja so životom, fyzicky sa mi spustili a uvoľnili plecia.
A prišiel pocit odovzdania sa, pocit opretia sa o silu srdca, opretia sa o život. Nemať zbraň ukotvenú v sebe bolo ako mať srdce scvknuté, uzamknuté, opustené, vysušené ďaleko v púšti s pocitom, že sa musí neskutočne snažiť, bojovať, aby prežilo. So silou môjho srdca začínam chápať, čo je to láska a úcta. Je to akoby v náručí jemne držať ten pocit spojenia ako krehký, no zároveň veľmi mocný poklad, ktorý určuje moje pravdivé hranice (pravdice) smerom ku mne i von. A zároveň je tam automaticky vnímanie pravdivých hraníc toho druhého, aj keď veľakrát by to hlava, ego chceli inak. Zostať v tej pravde, ktorá práve je a nezdrhnúť z nej zažívam ako dobrodružstvo a dôveru v to, že ma to vyššie vedie. Síce je tam neznámo, no mám tam pocit radosti, hrdosti, seba, a toho chcem rozhodne viac.

Peter
————————-

Už ako základoškoláka ma ťahalo pozerat dokola Pána prsteňov a následne zobrať do rúk palicu (pre mňa to však bol už vtedy meč) a s bratom sa "mečovať". Mať meč v ruke bolo zrazu ako mať agency - viac moci v určitom kontexte, viac možností, jasnejšie vnímanie priestoru a seba v ňom. Robilo mi to takú radosť, že som bežne len tak držal ruky v pozicíi "ako keby" som v nich mal meče. Zároveň som vtedy vnímal, ako sa meni pohľad členov rodiny (hlavne babičiek) na mňa s mečom - bolo mi jasné, že by boli najradšej, keby som žiadnu zbraň nikdy nedržal v rukách a mňa to dostávalo do vývrtky - prečo je niečo pre mňa tak príjemné a zaroveň zlé podľa najbližších? Pod Eliasovým vedením som si na tento zážitok znova spomenul - po 15 rokoch. Na rozdiel od vtedy môžem teraz bezpečne a konštruktívne objavovať - kedy svoj meč odmietam, kedy ním pácham násilie a hlavne kedy ho pouziť tam, kde má svoje miesto.

Lukas

-------------------------

Zbrane, konflikt, násilie, vojna, utrpenie, bolesť. Zdá sa, že je jasné, prečo tomu všetkému vo vonkajšom svete povedať NIE.   Ale čo svet vnútorný? Ten konflikt, ktorý sa odohráva medzi mojimi (minimálne) dvoma časťami. Jedna, ktorá túži po sebavyjadrení, láske, chuti ísť do sveta a druhá, ktorá jej totálne bráni, pretože VIE, že to je nebezpečné. Obe majú pravdu. Kto chytí meč do ruky a rozsúdi tento spor? Čo je to za silu a múdrosť, čo je to za krásu a tajomstvo, čo za kráľa, či kráľovnu? Lákalo ma to zistiť.

Tak som chytila svoje zbrane do rúk a začala dobrodružná cesta poznávania najhlbšieho, najintímnejšieho a najjemnejšieho vo mne. Akú silu má snežienka, keď si púčikom prerazí cestu zamrznutou zemou, tak aj ja rastiem s vedomím vlastnej sily. Viem, že už môžem, lebo poznám silu svojich skutočných zbraní-svojej sily a moci. Svojho VEDOMIA.

Simona

——————

Pred niekoľkými mesiacmi som si uvedomil, že potrebujem zbraň. 
Začal som sa spoznávať s mojou zbraňou (bokken - tréningový meč) a mám ju pri sebe aj v noci, keď spím. Nosím ju so sebou aj na cesty mimo domu, napríklad na kurzy.

Keď mám moju zbraň priloženú na tele, cítim si svoje srdce a celú stredovú os. Lepšie sa mi dýcha a rozťahujú sa mi ramená do strán. So zbraňou sa cítim istejšie, dokážem si lepšie ochrániť moje hranice.

Moja zbraň mi pomáha zostať v niektorých situáciách, z ktorých by som za normálnych okolností ušiel, lebo by som nechcel prevziať moju časť zodpovednosti.

Zistil som, že byť v kontakte s mojou zbraňou mi umožňuje väčšiu blízkosť k iným ľuďom. Moje srdce je otvorenejšie pravdivému stretnutiu s ľuďmi. Môžem sa tak vo vzťahoch viac odovzdať, dôverovať.

Chcem dosiahnuť stav, aby som bol v kontakte s mojou zbraňou a vedel ju používať aj vtedy, keď zbraň nemám fyzicky pri sebe.

Peter

——————

Väčšinu života som počúval čo mám robiť, čo je správne, ako "sa niečo patrí". Vždy som v sebe potláčal sám seba. Až raz som pochopil, že môj život jednoducho nefunguje. A začal som hľadať sám seba. Kedysi som vlastnil strelné zbrane, ale mat v ruke katanu, to je celkom iné kafe. Keď som si ju kupoval a kráčal preč, tak som v sebe pociťoval ticho, myseľ sa mi utíšila a ja som zrazu mohol počuť omnoho viac. Akoby sa mi zvýraznili všetky zmysly. Bolo to velmi upokojujúce. V týchto dňoch mi do života prichádzajú najrôznejšie výzvy a uvedomujem si, že chcem mat veci podľa seba. Nie bezhlavo, ale ako pán 🙂 Rešpektujem hranice iných a zároveň spoznávam tie svoje. A tak keď mi niekto začne dávať svoje rady, tak si ho vypočujem a spravidla sa utvrdím, že to "moje" je najlepšie. Ľuďom sa to často nepáči, akoby mi nerozumeli, ale ja to mám vo svojom vnútri inak ako oni. Zaujímavé je, že práve tí najbližší sú zároveň najvzdialenejší a naopak. A toto sú veci, ktoré milujem v sebe objavovať. A Elias je mojím sprievodcom v tejto neprebádanej džungli môjho vnútra. Ďakujem krásne 🙂

Martin Letko

————————-

Nikdy som nechápala, čo tí chalani na tom "mečovaní" majú. Každý zažil násilie v nejakej forme a som z neho unavená. Zbrane boli pre mňa "obrazom" násilia. Čo iné by v nich mohlo byť?  Nanajvýš v tom bude pekný mužský tanec o koordinácii pohybov... Hovorím si, Elias vie prekvapiť svojimi postrehmi a vstupovala som do kruhu kvôli téme, nie kvôli bojovým umeniam. Rešpektujem, že ak bojové umenie pretrvalo dodnes, bude na ňom niečo viac. Ale načo by som sa mala hrať so zbraňami? NO. ALE, reálne držať v ruke skutočnú katanu, bolo ceeeelkom niečo iné. Okamžite ožilo moje energetické telo. Okamžite ma zaplo dole aj hore. Akoby som sa napojila do elektriky.  Cítim prepojenie v každom pohybe. Baví ma. Robí mi to veľmi dobre.

Bolo pre mňa prekvapením, s akou prirodzenosťou ju držím v ruke, ako príjemné a automatické pohyby s ňou robím, je to ako tanec. Akoby ku mne patrila a poznala som ju odjakživa. Zosilneli mi zmysly, vyjasnila sa myseľ. Akoby odzbrojila môjho ochrancu a ja sa môžem zažívať ako potrebujem. Je v nej neha, ľahkosť, ladnosť.  Cítim sa kľudnejšie, vyrovnanejšie, akoby som už nemusela držať stráž nad svojou zraniteľnosťou. Niečo vo mne si vydýchlo. 

Som veľmi  zvedavá, čo tam je ďalej. Ešte som voči nikomu reálne nestála zoči voči s mečom v ruke a mierila mu na srdce. Som živel a vždy som sa bála svojej sily, aby som nebola príliš. Že by som sa už bála menej? Predstavovať si niečo a realita sú celkom odlišné skúsenosti. A to bol len začiatok. 😜

Alena

——————-

Pozerám si jedinečne príbehy každého z nás , a cítim obrovské prepojenie s tými videami, na začiatku , keď si dal výzvu priniesť si svoju zbraň , som sa zľakla a skoro zdrhla, presviedčala sa , že to nie je nič pre mňa , ale dôvera v proces zvíťazila a ja som si zbraň zadovážila. Dlho bola opretá v kúte miestnosti. Po našej terapke , kde som ucítila svoju silu otáčať Zemou a zároveň spojenie mojich centier s jadrom Zeme, som pristúpila k svojej odloženej zbrani, vzala ju do rúk a vnímala ako sa moje telo spája s touto častou odloženej mňa. A dala som si s ňou po dlhom čase tanec, ako malá som tancovala s palicou ako samuraj. Bolo to moje malé víťazstvo , že som prekonala aj tento strach a zrazu moja zbraň ku mne začala prehovárať , už som nebola ja a ona , ale zrazu sme boli jedno a tieto videá mi pripomínajú moju cestu. Ďakujem za ne, ďakujem Elias za to čo robíš . Vďaka 🙏❤️

Danka